Fóbicko-úzkostné poruchy

Agorafóbia
Dobre definovaná skupina fóbií zahŕňajúca strach z opustenia domova, z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov, z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez sprievodu. Častá obava zo zamdlenia na verejnosti. Panická porucha je častá črta epizód.

Dopĺňajúce črty tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a sociálne fóbie. Agorafobici sa často nápadne vyhýbajú fóbickým situáciám, daktorí pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokážu vyhnúť fóbickým situáciám.

Sociálne fóbie
Strach z posudzovania inými ľudmi vedie k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám. Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky. Prejavujú sa ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťažobu alebo nútenie na močenie. Sociofobik je niekedy presvedčený, že daktorý z týchto sekundárnych prejavov jeho úzkosti je prvoradým problémom.

Príznaky sa môžu stupňovať do panických náporov.
Strach z nasledovných situácií:
druhí sa na mňa dívajú, znemožním sa, aby som bol stredobodom pozornosti, že sa budem chovať neprirodzene, večierky, jedenie pred ľudmi, schôdzky a jednania, hovoriť pred skupinou, použiť verejné toalety, hovoriť pred autoritou, telefonovať a iné.

Špecifické (izolované) fóbie
Fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú blízkosť určitých zvierat, výška, hrom, let, zatvorené priestory, použitie verejných záchodov, jedenie daktorých potravín, zubné ošetrenie, pohľad na krv či poranenie a mnohé ďalšie. Hoci vyvolávajúca situácia je nenápadná, styk s ňou môže vyvolať paniku.

Čo je fóbia? Aký je rozdiel medzi strachom a fóbiou?

Pravdepodobne najpresnejšiu definícia fóbie uvádza Marks:
Fóbia je zvláštna forma strachu, ktorý je
(1) neprimerane veľký vzhľadom na skutočnú hrozbu situácie
(2) nie je možné eliminovať vysvetľovaním alebo dôkazmi
(3) za hranicou ovládateľnosti vôľou a
(4) vedie k vyhýbaniu sa situáciám, v ktorých sa dá očakávať.

Pokiaľ strach nespĺňa uvedené podmienky, tak je to jednoduchá forma strachu, ktorý prirodzene môže byť veľmi intenzívny a nepríjemný, avšak fóbiou nie je. Čo je spoločné pre všetky fóbie je to, že zážitok silného strachu je najreálnejší keď sa postihnutý obvykle cíti byť “mimo kontroly” v špecifických (záťažových) situáciách. Z toho dôvodu môžu fóbie veľmi výrazne oslabovať a znižovať kvalitu života postihnutého človeka, ktorý musí venovať veľa pozornosti a úsilia tomu, aby sa vyhol všetkému, čo by mohlo spustiť nepríjemné pocity spojené s fóbiou.

Odkiaľ fóbie pochádzajú? Hadley and Staudacher uvádzajú, že fóbie môžu byť spôsobené
- silným závažným stresom
- sériou stresujúcich alebo negatívnych zážitkov
- strachom zo strachu
- “prenosom” od niekoho iného (napr. rodič, súrodenec, atď)
- trauma z minulosti

Hartland (známy hypnoterapeut) uvádza, že najobvyklejšie symptómy spojené s fóbickou reakciou sú veľmi podobné pri rôznych formách fóbií. Ide o zvýšené potenie, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca, pocit paralyzovania, “motýle v žalúdku”, pocit zovretia alebo tlaku na hrudi atď. Pokiaľ človek pociťuje naraz jeden alebo viac uvedených symptómov, pokiaľ sa stanú naučenou formou reakcie - zvykom, pokiaľ začnú človeka obťažovať a zaťažovať, potom ich treba začať vnímať ako chorobné (nezdravé) a je potrebné ich liečiť. Cieľom liečby nie je úplné odstránenie strachu, ten potrebujeme v zdravej miere na to, aby sme predchádzali bežným hrozbám. Cieľom liečby je pomôcť klientovi ovládať jeho strach a znížiť ho na mieru, kedy neovplyvňuje kvalitu jeho života. A práve na toto sa zameriavajú techniky a procesy vrámci hypnoterapie.