Agorafóbia Dobre
definovaná skupina fóbií zahŕňajúca strach z opustenia
domova, z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov,
z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách
bez sprievodu. Častá obava zo zamdlenia na verejnosti.
Panická porucha je častá črta epizód.
Dopĺňajúce črty tvoria často depresívne a obsedantné
príznaky a sociálne fóbie. Agorafobici sa často nápadne
vyhýbajú fóbickým situáciám, daktorí pociťujú len nepatrnú
úzkosť, lebo sa dokážu vyhnúť fóbickým situáciám.
Sociálne fóbie Strach z posudzovania inými ľudmi vedie
k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám. Prenikavejšie
sociálne fóbie sa zvyčajne spájajú s nízkou sebadôverou
a strachom z kritiky. Prejavujú sa ponosami na
červenenie, trasľavosť rúk, ťažobu alebo nútenie
na močenie. Sociofobik je niekedy presvedčený,
že daktorý z týchto sekundárnych prejavov jeho
úzkosti je prvoradým problémom.
Príznaky
sa môžu stupňovať do panických náporov.
Strach z nasledovných situácií:
druhí sa na mňa dívajú, znemožním sa, aby som
bol stredobodom pozornosti, že sa budem chovať
neprirodzene, večierky, jedenie pred ľudmi, schôdzky
a jednania, hovoriť pred skupinou, použiť verejné
toalety, hovoriť pred autoritou, telefonovať a
iné.
Špecifické
(izolované) fóbie Fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné
situácie, ako sú blízkosť určitých zvierat, výška,
hrom, let, zatvorené priestory, použitie verejných
záchodov, jedenie daktorých potravín, zubné ošetrenie,
pohľad na krv či poranenie a mnohé ďalšie. Hoci
vyvolávajúca situácia je nenápadná, styk s ňou
môže vyvolať paniku.
Čo je fóbia? Aký je rozdiel medzi strachom a fóbiou?
Pravdepodobne najpresnejšiu definícia
fóbie uvádza Marks:
Fóbia
je zvláštna forma strachu, ktorý je
(1) neprimerane veľký vzhľadom na skutočnú
hrozbu situácie
(2) nie je možné eliminovať vysvetľovaním
alebo dôkazmi
(3) za hranicou ovládateľnosti vôľou a
(4) vedie k vyhýbaniu sa situáciám, v ktorých
sa dá očakávať.
Pokiaľ strach nespĺňa uvedené podmienky,
tak je to jednoduchá forma strachu, ktorý
prirodzene môže byť veľmi intenzívny a nepríjemný,
avšak fóbiou nie je. Čo je spoločné pre
všetky fóbie je to, že zážitok silného strachu
je najreálnejší keď sa postihnutý obvykle
cíti byť “mimo kontroly” v špecifických
(záťažových) situáciách. Z toho dôvodu môžu
fóbie veľmi výrazne oslabovať a znižovať
kvalitu života postihnutého človeka, ktorý
musí venovať veľa pozornosti a úsilia tomu,
aby sa vyhol všetkému, čo by mohlo spustiť
nepríjemné pocity spojené s fóbiou.
Odkiaľ fóbie pochádzajú?
Hadley and Staudacher uvádzajú, že fóbie
môžu byť spôsobené
- silným závažným stresom
- sériou stresujúcich alebo negatívnych
zážitkov
- strachom zo strachu
- “prenosom” od niekoho iného (napr. rodič,
súrodenec, atď)
- trauma z minulosti
Hartland (známy hypnoterapeut) uvádza, že
najobvyklejšie symptómy
spojené s fóbickou reakciou sú veľmi podobné
pri rôznych formách fóbií. Ide o zvýšené
potenie, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca,
pocit paralyzovania, “motýle v žalúdku”,
pocit zovretia alebo tlaku na hrudi atď.
Pokiaľ človek pociťuje naraz jeden
alebo viac uvedených symptómov, pokiaľ sa
stanú naučenou formou reakcie - zvykom,
pokiaľ začnú človeka obťažovať a zaťažovať,
potom ich treba začať vnímať ako chorobné
(nezdravé) a je potrebné ich liečiť. Cieľom
liečby nie je úplné odstránenie strachu,
ten potrebujeme v zdravej miere na to, aby
sme predchádzali bežným hrozbám. Cieľom
liečby je pomôcť klientovi ovládať jeho
strach a znížiť ho na mieru, kedy neovplyvňuje
kvalitu jeho života. A práve na
toto sa zameriavajú techniky a procesy vrámci
hypnoterapie.
Poruchy
návykov
a impulzov
> Chorobné hráčstvo
> Chorobné podpalačstvo
> Chorobné kradnutie
> Vytŕhanie vlasov a ochlpenia
> Iné a nešpecifikované poruchy
Poruchy
správania
a emočné poruchy so začiatkom v detstve > Mimovôlové
pomočovanie
> Vôlové / mimovôlové vyprázdnovanie stolice
> Stereotypné pohyby
> Jachtavosť / zajakavosť
> Ponáhľavá reč
> Iné špecifikované poruchy
- Nadmerná masturbácia
- Obhrýzanie nechtov
- Vŕtanie v nose
- Cmúľanie palca
-
Porucha pozornosti bez hyperaktivity
> Nešpecifikované poruchy